Betón, alkohol a plány na Vianoce

12. prosince 2018 v 6:21 |  Lifestyle
Pozdravujeme z letnej Austrálie. Slniečko nám tu svieti skoro každý deň, a ja sa občas modlím za trochu oblakov a dažďu, tak mi ich tento týždeň konečne doručili. Z 30°C sme teraz prešli na príjemných 25°C.

Simík a Jiřík na dostihoch

Po minulom článku som dúfala, že si už slávnostne vydýchneme, keď sme dostali hypotéku, ale je to snáď nikdy nekončiaci proces. Samé schvaľovanie, navrhovanie, obvolávanie... Raz z toho ide prasknúť hlava Jirkovi, raz mne, do toho sa riešia samozrejme ešte iné veci... no, je to nálož. V pondelok sme práve túto etapu navrhovania grandiózne uzavreli podpisom finálneho projektu nášho domu. Bolo to náročné, aj keď sme presne vedeli čo chceme, a na všetkom sme sa s Jirkom spoločne zhodli. Problémy ale vytvárala akási neprecíznosť ľudí zapojených do tohto procesu, ktorí vždy v niečom spravili chybu, a my sme museli stále niečo opravovať. Bolo to veľmi vyčerpávajúce... ale od dnes sa už konečne začina pripravovať pozemok, a ešte pred Vianocami by nám mali položiť základy (ak bude vhodné počasie). Všetko sa bude dať sledovať online cez aplikáciu.

 

Hypotéka made in Australia

29. listopadu 2018 v 6:36
Drahá rodina a známi,
S radosťou oznamujeme, že sa nám podarilo (po dlhom boji) dostať hypotéku a kúpiť pozemok! Chvíľu vyzeralo, že to nedopadne, ale všetko sa nakoniec v dobré obrátilo. Dnes už sme právoplatnými majiteľmi pozemku, a na ňom budeme stavať náš prvý dom! Vianoce u nás tento rok budú veľmi bohaté. Už sme si na oslavu naliali po pohári... Nazdravie!... a v piatok to dooslávime na vianočnom večierku.

Do práce som doniesla "bubbles", aby sme náš úspech oslávili ako sa patrí (alkohol na verejnosti musí byť maskovaný).

Bola to fuška, pretože čím ďalej, tým horšie podmienky prichádzajú. Ak ste niekde čítali článok, aké jednoduché je to s hypotékami v Austrálii, vedzte, že bol starý. Realita je teraz iná. Banky skôr hľadajú dôvody, prečo peniaze nepožičať, než by ich rozdávali (asi sú pre nich viac rizikové než ziskové). Pritom nám každý vravel, že sme ideálny žiadatelia, lebo nemáme žiadne půjčky, žiadne deti... a máme nízke náklady na život. Ale aj tak to bol boj. Mám pocit, že všetko sa tu za tých pár rokov strašne zmenilo. Veľa vecí je náročnejších, než to mali napr. ľudia, čo sem prišli pred štyrmi rokmi. Týka sa to žiaľ tých najzákladnejších vecí ako práca (ako som spomínala, práca typu full-time permanent je tu čím ďalej tým vzácnejšia) a bývania. Či to bol nájom, alebo hypotéka, vo všetkom sú teraz strašne opatrní. Ale musím uznať, že dosť záleží, na akých ľudí natrafíte. Všetko bolo veľmi individuálne.


Ako sa mi v priebehu pár rokov výrazne zmenil život

25. listopadu 2018 v 11:11 |  Lifestyle
Zdravím všechny čtenáře Usmívající se
Zatiaľ čo dokončujeme prvu časť článku o Nepále a zhromažďujeme fotky, zhrniem, ako si nažívame. Tento týždeň sme si po zhonoch konečne poriadne oddýchli. Zrovna včera sme boli otvoriť kúpaciu sezónu. Zbehli sme do Sunshine Coast na pláž Mooloolaba. Teplota počas dňa vzrástla až na 35 stupňov Celzia, a voda v oceáne už konečne nebola studená.

V Austrálii máme znovu kúpaciu sezónu. To bolo radosti!

Dnes ráno sme boli v meste, a odpoledne radšej trávime doma lebo vonku je teplo a dusno. Jirko navaril obed, a ja som sa konečne pustila do farbenia vlasov. Vlastne, to farbenie vlasov ma donútilo napísať tento článok. Objavila som totiž novú hennu z indického obchodíku (Nupur) a som z nej nadšená. Ako som si dnes farbila vlasy (nebol to vôbec krátky proces), hlavou mi preblislo kopec myšlienok, a najviac ma zaujala tá, ako som vlastne prišla k farbeniu vlasov Hennou, ako sa to všetko postupne vyvíjalo a zmenilo mi to život. Bola by som rada, keby tieto moje poznatky konečne uzreli svetlo sveta.

 


Malajzia: Kuala Lumpur, Petronas Towers a vôňa durianu

17. listopadu 2018 v 8:35 |  Mestá
Jak jsme slíbili, tak plníme. Začínáme sérii z naší svatební cesty do Himalájí. Naší první zastávkou byl Kuala Lumpur, kde jsme měli 16-ti hodinový přestup. Pochopitelně jsme nechtěli celou tu dobu tvrdnout na letišti, tak jsme toho času využili a vydali se na prohlídku města.

Obaja sme si na deň odletu dohodli Home Office, a pracovali z domu (áno, v Austrálii našťastie poznajú Home Office). Odlet sme mali až z Gold Coast. Asi tak týždeň pred odletom sa menil čas na letný. Nás sa to netýkalo, keďže žijeme v Queenslende. Tu stále ideme na rovnaký čas, lenže Gold Coast je v tom veľmi špecifický, a my sme na to zabudli. Jeho severná časť je totiž v Queenslande a južná v štáte New South Wales, kde sa čas mení. Keď sme v Prahe chodili na hodiny angličtiny k Rachel (bola z Gold Coast), vravela nám o jednej príhode, keď brigádovala. Pracovala v nejakom obchode. Žila v severnej časti Gold Coast-u, a obchod bol v južnej časti. Keď sa zmenil čas, často ho stále otvárala zle lebo hodinky mala nastavené na čas pre Queensland.

Keď sme autom vyrazili na letištné parkovisko, v polovici cesty ma prešiel mráz po chrbte. Išli sme tam načas, ale na ten náš "queenslandský". Ďalšou vecou bolo, či stíhame let. V ktorej časti je vôbec to letisko? Okamžite som ho hľadala na mape. Hodina rozdiel by totiž pre nás mohla znamenať, že nestihneme let. V mape bolo letisko zakreslené presne na hranici. Do kelu... Musela som dať vyhľadať, aký čas tam majú... a nebola som samozrejme prvá. Vyhľadávač mi navrhol presne to, čo potrebujem vedieť. Adresa letiska bola v Queenslande, čas je teda queenslandský. Fuf! Dorazili sme na parkovisko, a na recepcii mali veľký nápis "KEEP CALM, WE OPERATE IN QLD TIME". Vydýchla som si. To som potrebovala vedieť. Sme zachránení! Svadobná cesta sa môže začať.

Na letisko sme nakoniec dorazili včas, bez žiadneho časového sklzu. Bolo strašne malé. Keď sme prešli z domestic terminálu na international, ten bol ešte menší a mal aj menej obchodov. Vraveli sme si, že si tam cestou naspäť nakúpime v Duty Free nejaký kvalitný rum, lebo v Austrálii je alkohol strašne drahý.

Let sa dal vydržať, ale už mi bolo dlho. Najhoršie boli turbulencie, ktoré sme mali takmer celou cestou. Bolo akosi búrkovo, a z okna sme mohli sledovať blesky. Kontrolka na pripútanie svietila nepretržite. Chudáci čo museli ísť na záchod, si museli počkať, alebo naň išli a letuška za nimi vystrelila, že teraz nemôžu. Ak to mám zhrnúť, tak ázijské aerolinky ma celkom sklamali. Dúfam, že cesta do Európy bude lepšia.

Kuala Lumpur


Francúzsky paradox existuje, aneb Zita obezita

14. listopadu 2018 v 6:09 |  Lifestyle
G'day! Medzitým, ako stále čakám než vyprodukujem nejaký text o Nepále, musím sa s vami podeliť o jeden zaujímavý článok, na ktorý som dnes ráno natrafila. Úplne so mnou zarezonoval. Uvedomila som si, že presne tak si žijeme.

V Austrálii od domácich často počúvam, či nie som z Francúzska, keď mi hádajú pôvod. Vraj tak pôsobím. Niečo na tom bude. Je pravda, že Francúzsko je moja srdcovka (možno som tam žila v minulom živote, ktovie). S radosťou spomínam na blúdenie parížskymi uličkami, ako som sa snažila dohovoriť po francúzsky, a na to, ako tam ženy na mňa pôsobili. Aké boli elegantné, štíhle a v pohode.

Nezľaknite sa, článok je z portálu pre aktívnych seniorov Smějící se, ale podľa mňa by si z toho mali niečo vziať aj mladí ľudia. To viete, kým nie je neskoro, pretože koľko oplácaných mladých žien (i mužov) dnes chodí po svete, v 30ke vyzerajú na 40, celé opuchnuté a strhané... najhoršie je, že to už začína byť tzv. normálne. Klameme sami seba, a občas i blízkych, že kilá navyše nevadia, než aby sme niečo zmenili... ale sami si veľmi dobre uvedomujeme, že v takom tele sa necítime dobre. Najviac ma dostáva klasická hláška (snáď z dôb kedy sa hladovalo), ktorá má asi ospravedlňovať to, že je niekto pri tele: "Je tlstý, lebo sa má dobre".

Ikonické botky od francúzskeho Louboutina (obchodík v Brisbane)

Pijí hodně vína, večer si dopřávají hodně jídla. Přesto jsou štíhlé. Nechodí do posiloven, neholdují plastickým operacím, přesto vypadají skvěle. Neutrácejí moc za oblečení, přesto se říká, že jsou nejlépe oblečenými ženami světa. To vše se říká o Francouzkách.

Kdo nějakou dobu pobyl v Paříži, tvrdí, že jejich život je vlastně velmi často opakem toho, jak si představujeme, že půvabné, štíhlé a perfektně oblečené dámy žijí.


Nepál: Úvod

2. listopadu 2018 v 6:30
Zdravíme Európu, rodinu, známych i neznámych, ktorí sem občas zablúdia.
Už sme sa vrátili z našej (celkom netradičnej) svadobnej cesty - z Nepálu, s medzizastávkou v Malajzii. Ani sa mi nechcelo spísať nejaký článok, pretože to stále spracovávam. Ide totiž o niečo absolútne iné, o obrovský zážitok, kde sme sa síce fyzicky zničili, ale psychicky si perfektne oddýchli. Himaláje, Kathmandu, Pokhara... To sa ani nedá opísať, to musíte zažiť na vlastnej koži aspoň raz v živote, i keď verím, že to nebude každého šálok kávy. Nie každý má totiž na také veci žalúdok.

Kto tam bol, určite pochopil, že jedna návšteva nikdy stačiť nebude. Mali sme odchádzať, a už sme s Jirkom plánovali, kedy by sme sa tam mohli vrátiť. Na jednej strane sme sa tešili za posteľou, čistotou, našim klasickým záchodom a podobne, ale na druhej strane sme mali pocit, že Nepálu stále nemáme dosť.

Prvé uzretie Himalájí sme si vychutnávali z terasy, popíjaním horského čaju. To sme ešte netušili, čo nás čaká na vrchole.

Himaláje... to nie je ani zďaleka ako dovolenka v Alpách. Žijete v podmienkach, kde ste vďační za pitnú vodu, teplú sprchu, toaletný papier... a za každý kúsok relatívne čistého miesta. Sme neskutočne radi, že sa nám tam podarilo ísť ešte kým sme mladí a flexibilní. Absolvovali sme totiž výstup, ktorý mal v jednom dni cez 8000 kamenných schodov, a cez 2300 m prevýšenie. Keď sme to schádzali, neverili sme vlastným očiam, že sme to vyšli. Museli sme byť v tranze, inak si to neviem vysvetliť. Keď idete na trek, musíte byť vo veľmi dobrej kondícii. Nemusí to znamenať, že beháte maratón, ale aspoň nejaký tréning by to chcelo. Sprievodca mi vravel, že keď praktikujete jógu, trek určite zvládnete. Obéznych ľudí sme v horách vôbec nestretli (možno by ich tam ani nepustili, aby si neponičili kĺby), a deti sme videli len vo veku od puberty a vyššie.

To bolo asi tak na úvod. Premýšľam, ako by som tento článok napísala, pretože zážitkov a fotiek je veľa (asi tak na knihu), a sem sa mi to aj tak všetko nebude zmestiť... a vôbec, tento blog je o Austrálii, ale radi by sme vám ukázali aj niečo z Nepálu, hlavne pre tých, ktorí sa tam nedostanú.

Holubí útok - Stupa v Kathmandu

Prosím vás teda o strpenie, článok uzrie svetlo sveta, keď bude tá najvhodnejšia doba, pretože teraz po návrate toho máme naozaj veľa. Niektorí možno tušia... týka sa to našeho veľkého spoločného projektu - "postav dom, zasaď strom". Radi by sme si zhmotnili sen, že budeme mať vlastný domček so záhradkou, tak teraz na tom pracujeme, projektujeme, vybavujeme a dúfame, že to dotiahneme do uspešného konca. Už máme akurát tak dosť bývania v byte, s podivným susedom (dlho som hľadala nejaké slušnejšie slovo, ktoré tu môžem zverejniť), ktorý sa nad nami práve nasťahoval, a už druhý deň od štvrtej od rána dupe ako... slon, a je mu jedno, že sa kôli nemu nevyspíme, či s bezohľadnými Číňanmi okolo, ktorí sa chovajú horšie než dobytok (odpľúvajú si vo výťahu a podobne). Je to škoda, pretože budova a byty v nej sú krásne, majitelia sú veľmi milí ľudia, len tí obyvatelia tu z toho robia opičinec.

Majte sa krásne, a sľubujem, že sa čoskoro pokúsim niečo napísať,
len to proste musí prísť... samé a prirodzene.

O začiatku našej cesty - časť prvá: Malajzia.

Tropické Cairns, Port Douglas, dažďový prales a Veľký bariérový útes

9. října 2018 v 9:10 |  Fauna a flóra
Pozdravujeme z Austrálie. Výlet do Cairns vyšiel perfektne. Máme milión fotiek a zážitkov, tak sa to pokúsime v rýchlosti nejako zhrnúť a vybrať zopár fotiek, lebo za pár dní už odlietame na dlho-očakávanú svadobnú cestu do Nepálu.

Keď sme odlietali z Brisbane, akurát sme zdrhli pred upršanými dňami. V Cairns nás čakalo krásne slnečné počasie a 30°C. Proste jarné trópy, kedy je ešte suché obdobie. Let trval cez dve hodiny, asi toľko keď cestujete Z Prahy do Barcelony... no my sme stále cestovali v jednom štáte, a to sme ani nešli na jeho úplný koniec.


Toto bola naša pre-honeymoon destinácia - ostrovček na Great Bareer Reef


Kupujeme pozemok v Austrálii

25. září 2018 v 8:30
Pozdravujeme všetkých zo severnej pologule. Posledné dni máme veľmi hektické. V práci ma priradili na projekt, na ktorom sme pracovali celý víkend. Ani som poriadne nespala, aby sme to stihli. Medzitým sme vybehli na pláž v Sunshine Coast a Glass House Mountains - také špicaté hory, ktoré trčia kade-tade... úžasné!

Potom sme ešte oslavovali moje narodeniny, a to vám musím napísať, aký husťácky darček som dostala - zrkadlový teleskop Celestron s automatizovaným navádzacím systémom. Vždy som tieto veci obdivovala, a zrazu to máme doma! Naše večery sú teraz obohatené o romantické sledovanie hviezd a planét. Minule bol úplněk, tak sme skúmali krátery. No nádhera! Jirko vám z neho určite spraví nejaké fotky.

Do toho všetkého ešte vybavujeme formality okolo pozemku. Ale aby som nepredbiehala, napíšem vám celý príbeh, pekne od začiatku.

Glass House Mountains panoráma


Temnejšie stránky Austrálie

11. září 2018 v 8:01
Zdravíme vás z jarného Brisbane.
Na nudu teraz vôbec nemáme čas. Sme v nekončiacim kolotoči udalostí, a v najbližších mesiacoch k tomu ešte budeme rozlietaní... a to doslova. Za chvíľu letíme do Cairns, potom na svadobnú cestu do Nepálu, vyberáme finálne ubytovanie... ešte nesmieme zabudnúť zarezervovať cca týždeň pred Cairns plavbu za veľrybami a čumendu na podmorský svet. Snáď to nejako popri tom všetkom zvládneme a na nič nezabudneme.

Výlet v Sandstone Point - Bribie Island

Do toho všetkého teraz veľmi často cestujeme po okolí. Snažíme sa nájsť miesto, kde by sme chceli bývať. Rozhodli sme sa s tým začať už teraz, kým pracujeme obaja, pretože špecialisti na hypotéky upozorňujú, že keď už máte dieťa, získať hypotéku je oveľa ťažšie. Banky si v podstate vyberajú, komu ju poskytnú, a keď už máte potomka, buď zarába len jeden... alebo obaja, ale máte výdavky za školku/školu (ktorá je tu celkom drahá aj na domáce pomery)... a banka to všetko samozrejme započítava do mesačných nákladov. To, koľko máte našetrené, často nemení ich prísnosť podmienok.


Další články


Kam dál