Letom svetom 1

14. září 2017 v 9:00
Zdravím Usmívající se

Práve máte jedinečnú možnosť uzrieť retrospektívne fotky, ktoré sa nám podarilo nafotiť na film s historickým USSR fotoaparátom Vilia 35mm, ktorý je starší než ja. Po 5-tich mesiacoch fotografovania na film sa nám podarilo spraviť posledný snímok a film vyvolať. Už sme ani netušili čo všetko tam bude. Spúšťam prvú časť fotiek z Vilie, ktorá nás neskôr sprevádzala aj na ceste do Austrálie. Fotky sú z dvoch filmov. Prvý bol môj úplne prvý, pokusný, fotený v Prahe a druhý s nami cestoval svetom.

Vďaka tomuto "old school" prístroju mi fotenie prerástlo vo vášeň. Je to niečo uplne iné. Ako keby tieto fotky mali dušu. Každý snímok má originálny farebný nádych (dosť záleží aj na type filmu, ktorý sa použije). Na rozdiel od novodobých fotoaparátov, tu nikdy neviete čo vznikne a ste v napätí až do posledného snímku na filme.


Fotenie zrazu nie je až tak jednoduché. S priehľadovým hľadáčikom a možnosťou úpravy ohniska, clony a času je ťažké odhadnúť, či snímok bude taký, ako ste zamýšľali. Preto kopec fotiek bolo o náhode, pokus-omyl. Pre predstavu prikladám fotku z metronomu, ktorá bola na prvom filme posledná (na ktorú nezostalo miesto):


Prvá časť s Viliou bude z Prahy. Bolo to zrovna obdobie, kedy sme plánovali odcestovať do Austrálie.

Vonku začínalo všetko pučať a my sme zažívali našu prvú jar v tomto roku. Fotka je z okna bytu, kde sme bývali (Praha-Libeň).

V Prahe sme mali veľmi radi trdelníky pečené na uhlí (Praha-Anděl)

Narcisky z parku na Palmovke

Na porovnanie (prvá fotka fotená Viliou, druhá iPhone-om):

Rozkvitnutá čerešňa pod ktorou sme si už radšej vtedy dali pusu, aby sme si to poistili. Na prvý máj už väčšinou odkvitnú a ľudia sa bozkávajú pod kvitnúcimi jabloňami. Ktovie či vedia, že to, pod čím sa bozkávajú, čerešňa nie je Smějící se

Môžete vidieť ako Vilia v rohoch jemne rozmazáva snímok. Dokonalá nedokonalosť.


Oba snímky (horný aj dolný) vznikli na Karlovom náměstí. Prvý je z parku a druhý...?
Pražáci určite tušia, je to stanica metra Karlovo náměstí.


V jeden deň sme sa dohodli, že si pred odchodom do Austrálie dáme spraviť obrúčky. Predsalen, nevedeli sme ako to všetko bude, v češtine sa nám lepšie opisujú naše predstavy, tak sme sa vybrali do Bisaku. Strašne sympatický obchod s milým personálom sídlil v Starom meste v Prahe. Prišli sme k predajni a všade bola tma...


... vyhodilo im totiž elektriku a nevedeli kde majú hlavný istič, lebo sa im to ešte nestalo. Vravím si, žeby znamenie? Máme si tie obrúčky dávať vôbec robiť? Predajca nás usadil v kaviarni vedľa a pozval na kávičku a koláčik až kým sa problém s elektrikou nevyrieši.

Luster v kaviarni.
Nakoniec sa ukázalo, že to bol veľmi príjemný deň. Kým zisťovali, ako v zlatníctve zapnúť elektriku, s Jirkom sme podebatili a pochutnali si na výbornej káve s dortíkom. Všetko dopadlo dobre a my sme si dali vyrobiť obrúčky presne podľa našich predstáv.

Západ Slnka

Toto bol pokus o nočný snímok hradu. Čas som si nastavila na B (bulb) a pri cvaknutí sa mi to trošku rozmazalo.
Pozn. pre nefotografov: Bulb - pokiaľ držíte spúšť, tak je otvorená uzávierka.

Snímok od nás z pražského bytu. Myslím, že som vtedy študovala Materiu Medicu. Bola tam tma a zapnutá len lampička. S historickým fotoaparátom bez blesku potom vznikne toto.

Dúfam, že sa vám aspoň nejaká fotka páčila. Ak máte starý filmový fotoaparát, určite si naň skúste znovu niečo odfotiť. Po vyvolaní je to často veľké prekvapenie. Časom som zistila, že kopec "klasických" starých vecí, čo kedysi boli, sú lepšie alebo minimálne zaujímavejšie, než tie novodobé. Je to úplne o inom. Takisto aj remeselná výroba kváskového chleba ručne, bez pomoci robota, keď do toho vložíte vlastnú energiu a baví vás to... veľa ľudí tvrdí, že je potom chutnejší. Veru. Zisťujem, že klasika je klasika Usmívající se

Napíšem vám ešte jednu čerstvú príhodu, ako sa hlúposti nevyhnete ani v Austrálií. Naši vedľajší susedia sa rozhodli, že si budú prerábať kúpeľňu... a rozhodli sa to spraviť tak, ako im to samozrejme najviac vyhovuje. Na víkend si zaplatili nejakých indických robošov a oni niekam odcestovali. Nebudú predsa počúvať, ako im niekto zbíjačkou vrčí popod uši.
Žiadne oznámenie o rekonštrukcií, nič. Najlepšie to bolo v nedeľu, kedy začali presne na obed v 12h. Tak sme sa najedli a vybrali na prechádzku pozrieť svadobné výlohy do Armadale (tentokrát tam nemali až také pekné modely). V 16h sme sa vrátili a vŕtanie pokračovalo. To už asi bolo pre niekoho moc a išiel za nimi, či by to nemohli ukončiť, že je nedeľa. My sa tu len nechápajúco chytáme za hlavy, ako to tu (ne)funguje. Odpočítavame dni. Nebolo tu zle, ale myslím, že po tomto nám bývanie v bytovke už úplne stačilo. Ešte nad nami býva nejaká suseda, čo dupe ako slon a stále je doma. To mi vysvetlite. Ako môže niekto tak dupať, že vám z toho drnčia hrnce v kuchyni Smějící se

Za pár dní zverejním druhú časť snímkov z Vilie, ktorá už bude viac exotická: z Dubaju, Singapuru, Melbourne a Sunshine Coast-u.

Fotkám zdar! Smějící se
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama