Day 4: Bondi Beach, Newcastle, Forster, Port Macquarie a Gulmarrad

26. října 2017 v 18:09 |  Pláže
Vitajte na ďalšom článku z našej, teraz už polročnej, dovolenky v Austrálií.
Ale ten čas letí, že? Vôbec nemáme pocit, že sme v AU tak dlho.
Pomaly nám tu začína leto. Je tu príjemných 23-28°C.

Pokračovanie článku Day 3, ako sme cestovali Austráliou.

Večer sme to v centre Sydney celkom roztočili, ale našťastie sme nešli spať pozde. Vstali sme skoro ráno, na byte sa ešte spalo, tak sme sa potichu zbalili a vydali sa na známu Bondi Beach.

Naľavo môžete vidieť útesy a v strede je slávna Bondi Beach

To je tá pláž, známa plaveckým bazénom hneď v tesnej blízkosti oceánu. Občas do neho šplechne nejaká vlna.

Našťastie bolo pod oblakom, inak by sme mali poriadne teplo a to my na cestovanie moc neoceníme (maximálne na fotky).

Pláž, informačná tabuľa a triedený odpad. Presne tak ako to bolo. Nech máte odfotenú celú realitu aj so zákutím, ktoré nikto nefotí.

Naša trasa počas štvrtého dňa cesty

Austrália je známa svojimi nekonečne dlhými plážami. Po vyobzeraní si tej v Sydney sme sa vydali za ďalšou, do časti Lake Macquarie, kde je veľké jazero a oceán na jednom mieste. Blížil sa čas obeda, tak sme si, ako správni austrálčania, kúpili steaky a spravili BBQ párty.

Obed bol výdatný a mäso výborné. Ešte, že nemusíme držať žiadnu dietu na schudnutie. Asi aj vďaka kvalitným surovinám sme tu pri tých kvantách jedla vôbec nepribrali (sú tu samé čerstvé morské plody, mäso zo šťastných kravičiek atď.).

Oceán neďaleko Lake Macquaire. Práve bol odliv a dalo sa chodiť po skalách, ktoré sú obyčajne pod vodou.


Zubaté skaly

Útes z vrstiev

Ďalšou zastávkou bol Newcastle. Mali sme tam dohodnuté stretnutie s Jochenom. Jochen je pôvodom z Nemecka, ktorý sem primigroval a pracuje v obore, v akom pracoval Jirko. Manželku má slovenku (s tou sme sa nestretli, bola ešte v Sydney). Meeting bol hodnotný, podozvedali sme sa ako to tu chodí, aké sú tu inžinierske firmy a akým smerom sa približne uberať. Dostali sme po takomto krásnom cupcake-u.

Tento je čokoládovo-malinový s marshmallow

Poklábosili sme a bol čas vyraziť na našu najdlhšiu trasu bez prestávky.

Lanové zvodidlá uprostred a nekonečná cesta. V Nórsku bol luxus mať dva pruhy. Bol tam väčšinou len jeden a limit na 80km/h. Tu sme mali skoro celou cestou dva a limit bol 100km/h.

Oprášime spomienky. Ukážka fotiek z cesty Nórskom, na porovnanie:

V Nórsku to bolo možno trošku drastickejšie. Občas boli lanové zvodidlá a občas takéto... a jazdilo sa samozrejme napravo.

Trip na Troliu stezku. Takúto podobnú cestu sme mali do Canberry, menej skál a jazier, a viac suchej trávy.

Nórske kravky. Toto je tu tiež celkom bežné.

V celej Austrálií dbajú na bezpečnosť. Sú tým až posadnutí, a to nielen na cestách, ale aj v práci. Aby im šoféri nezaspávali na tak dlhých trasách a predišli nehodám, po highway rozhodili stánky s občerstvením zadarmo (na dobrovoľný príspevok). Nám bolo blbé dať si kávu zadarmo, tak sme pre náš lepší pocit prispeli. Dostanete tam kávu, čaj, džús alebo vodu a k tomu sušienky. "Nútia" tak ľudí zastaviť, aby si dali pauzu a nabrali silu na ďalšie kilometre. Trochu sme premýšľali nad tým, či by to bolo aplikovateľné v Českej republike... a zhodli sme sa, že by asi nebolo.

Sušienky boli výborné: kakaové a kokosové

Tu všade mali stánky s FREE občerstvením

Po niekoľkých stovkách kilometrov sme dorazili znovu v tme a znovu sme netušili kam. Občas, keď už cesta nemala namaľované čiary a ani krajnice, boli na nej len akési odrazky a na konci sme sa snažili trafiť do odbočky na ubytovanie a to bolo teda niečo! Nakoniec sa to podarilo a šťastne sme dorazili do ďalšieho ubytovania. Síce nebolo vidieť kde presne, ale to zistíme ráno. V tej tme, ako v rohu, sme to odhadovali na veľký pozemok niekde v rurálnej oblasti. Navyše sa tadiaľ prehnala búrka, tak mestečko bolo bez elektriky. .
Majitelia domku nás privítali s lampášmi (lucernami) na verande a hneď nám dali jednu do ruky. Asi po hodine diskusie s nimi, elektrika konečne nabehla. Bol to príjemný pár pôvodom z Južnej Afriky. Rozprávali sme im náš príbeh, oni zase ten svoj, ako sa dostali do Austrálie, ako to tu funguje... až sme sa dostali k tomu, že si sami vyrábajú jogurty, marmelády a radi by skúsili upiecť vlastný chleba. Porozprávala som im, ako ho pečiem ja, že s nami cestuje žitný kvások a ak by chceli, môžem im samozrejme niečo odobrať, prikŕmiť a budú ho mať na pečenie. Boli veľmi radi.
Dostali odo mňa jednoduchý recept na žitný chleba a do skleničky sme odobrali kvások. Vraveli, že už boli na akomsi kurze a radi by ten kváskový chleba skúsili upiecť (tu sa to volá sourdough bread). Nechali sme im našu vizitku aby sa mohli niekedy ozvať.

Jirko a lucerna. Vybaľujeme.

Debatili sme asi do 11pm a potom išli spať. Boli sme zvedaví, kde sa to vlastne zobudíme. Pred nami bola posledná trasa do cieľa.

A to bol koniec nášho štvrtého dňa cesty. Pokračovanie nabudúce... "Day 5".
 


Komentáře

1 Eliss | Web | 29. října 2017 v 8:29 | Reagovat

Jde vidět že si pěkně užíváte :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama