Jesus is the King

9. listopadu 2017 v 9:11 |  Lifestyle
Dnešný článok bude trochu z iného súdku. Nebojte sa, nepridali sme sa k žiadnej "sekte"... zatiaľ. Nadpis nesie názov jednej pesničky, ale o tom až na záver.

To by ste neverili, kde sme boli. Vybrali sme sa na hodinu angličtiny, ktorú vedú 15 km od miesta kde momentálne bývame, v miestnom "Babtist Church", v kostole. Dostali sme adresu do Seventeen Mile Rocks a zadali sme ju do navigácie. Po 20-tich minútach sme došli na miesto, ale kostol sme nikde nevideli (nejaký taký, aké bývajú u nás v Európe), len pár domkov a akúsi halu s obrovským parkoviskom. "Sme vôbec na dobrej adrese?", hovorili sme si. Skúsili sme teda ísť na to parkovisko, že sa spýtame v tej hale, či nevedia, kde je kostol.



Prišla som k vstupu a vidím tam napísané "Riverlife". To je predsa to, kde máme mať angličtinu. "Asi majú prenajaté priestory na výuku", pomyslela som si. Natrafila som na informačnú tabuľu. Nakoniec to vypadalo, že celá tá hala by mala byť kostol.

A bolo to tak, prosímpekne, toto je novodobý čerstvo-postavený kostol v Austrálií.

Na plánku môžete vidieť, že tam majú dokonca miestnosti, kde sa vám zatiaľ počas "omše" postarajú o deti. Omšu som dala do úvodzoviek, lebo ono to nie je tak úplne klasická omša, ktorú poznáme, ale k tomu sa ešte vrátim na záver. Kostol má normálne aj modernú internetovú stránku tu.

Foyer v ktorom sme mali angličtinu.

Na naše prekvapenie sa angličtina niesla v úplne neutrálnom duchu. Ľudia boli milí a dobre sa s nimi rozprávalo. Hrali sme deskovky. Tá naša sa volala Taboo. Mala kartičky a na každej bolo slovo, ktoré sme museli opísať a pod nim boli slová, ktoré sa v opisovaní nemôžu použiť. Napr. na jednej je SNOW a v opisovaní sa nesmeli použiť slová: cold, frozen, flakes, winter, white.
Niektoré slová sme ani nepoznali, tak nám ich potom vysvetľovali. Bolo to super, dobre sme sa odreágovali. Na záver sme mali občerstvenie - limonádu a sušienky s dipom.

Po hodine sa tam začali podozrivo schádzať ľudia. Na veľkej obrazovke sa začal odpočítavať čas. Boli to minúty do začatia omše. Z anglického krúžku nás pozvali, nech sa tam ideme pozrieť. Vošli sme do miestnosti kde to malo byť a ostali sme v nemom úžase.


Vyzeralo to tam úplne ako na koncerte. Na pódiu boli bicie a gitary. Naľavo môžete vidieť zvukára a za ním boli ešte dve kamery! Normálne sme nechápali. Omša začala tak, že začala hrať kapela. Fajn počúvateľná hudba, akurát s textom Jesus is the King... Ľudia tam stáli a bavili sa. Trochu mi to začalo pripomínať Ameriku, ako po internete chodili videá, ako ľudia na omši trsajú. Tak sme tomu dali 5 minút a išli sme domov. Na zážitok to úplne stačilo Usmívající se

K náboženskej téme:
Pri hľadaní práce som narazila na jednu IT pozíciu a nestačila som sa čudovať. Zistila som, že je to pre akúsi kresťanskú vysokú školu a v požiadavkách mali, že musíte veriť v Ježiša Krista a aktívne chodiť do kostola, aby vás mohli zamestnať ako IT špecialistu. Tak to je sila.

Viz Personal Attributes and Standards, voľný preklad prvého odstavca pre predstavu:
Každý zaměstnanec musí věřit a být oddaný Ježíši Kristu a musí být členem a pravidelně navštěvovat místní Křesťanský kostel. Musí žít dle tradičních Křesťanských hodnot a denně je naplňovat.

To by snad stačilo...


Zaujímalo by ma, či niekoho našli.
 


Komentáře

1 František | Web | 12. listopadu 2017 v 0:12 | Reagovat

Velice zajímavé čtení.Díky.Člověk by si řekl, jiný kraj ,jiný mrav.Ale velice podobně jsem se divil před 40 roky při návštěvě kostela v malej dedine na Orave :-) Pan farár měl kostel ozvučený a modlil se s mikrofonem v ruce.Nevěděl jsem proč svítí vedle oltáře veliké LED číslice.Obsluhoval to varhaník a byla to čísla písní, babky si to nalistovaly ve zpěvníku  a už jely . ;-)

2 australsky | 12. listopadu 2017 v 2:15 | Reagovat

Ďakujeme za milý komentár :-)  Pobavil nás :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama