Prvé kúpanie v oceáne - Mooloolaba a Mt Coolum

11. listopadu 2017 v 11:11 |  Pláže
Ďalší víkend sme sa vybrali na výlet so skupinkou ľudí z angličtiny, ktorí mali namierené do Sunshine Coast na pláž v Mooloolaba a potom na turistiku na Mt Coolum, na horu vulkanického pôvodu.


Počasie nám znovu prialo, teplota vody aj ovzdušia bola príjemná a nám sa tak podarilo prvý krát vykúpať v oceáne. Miestni vraveli, že tak kľudný dlho nebol a je výnimočné, že nie sú dvojmetrové vlny - ideálne na zoznámenie sa s veľkým nekonečným oceánom.

Na miesto sme dorazili v 9am, pripravili pre nás občarstvenie v podobe sendvičov, ovocia, zeleniny a "scones" (austrálsky/anglický dezert). Po chutnej svačinke sme vyrazili za vodou na Mooloolaba Beach.


Od plavčíkov sme dostali inštrukcie kde máme plávať. Pláž je totiž označená žlto-červenými vlajkami. Plavčíci majú na starosť časti medzi nimi. Ak neplávate medzi nimi, nie ste v ich dozore. Vraveli, že za 100 rokov tu ešte nemali prípad, že by sa im niekto utopil vo vode medzi vlajkami. Ale iba medzi nimi.



Obrázkový príbeh jednej väčšej vlny, trilógia:

Túto má Jirko najradšej lebo je zákerácka. S touto vlnou som vôbec nepočítala.

A tu som už toho mala dosť a išla von...

Do zátoky vstupovali lodičky, aby zaparkovali v prístave alebo pri domoch. Každý dom pri vode je vybavený molom. Zrovna prichádzala jedna rybárska.


Poobdivovali sme panoramata a lodičky, a už bol čas na obed - čo iné na pláži než Fish&Chips.


Po naprataní sa Fish&Chips sme sa už neodvážili liezť do oceánu a radšej sme trávili, aby sme zvládli výšľap na Mt Coolum - 280 m.n.m. vysoký vulkanický dóm z vyvretých hornín, ktoré vykryštalizovali do hexagonálnych útvarov. Pripomínal nám "kamenné varhany", ktoré sme videli v ČR na Pánské skále. Akurát tu boli v horizontálnej polohe a v ČR vo vertikálnej. Po výstupe do 280 výšky sa nám naskytol takýto krásny výhľad:


Cestička sa skladala z prírodných kamenných schodov, ktoré nemali konca. Výšľap bol fyzicky dosť náročný. Vnímali sme, ako sa príroda okolo nás mení s pribúdajúcimi metrami nad morom. Začínali sme v lese, potom sa vyskytol trávnatý porast a keď sme sa blížili k vrcholu, začalo sa objavovať vresovište a niečo ako kosodrevina - trpaslíčie ihličnany. Rástlo tam mnoho vzácnych a ohrozených druhov vrátane Mount Coolum she-oak Allocasuarina thalassoscopica - rastlina z prasličníkového rodu, ktorá nerastie nikde inde na svete (endemit). Je to strom z toho rodu, ktorý ma uchvátil v Noosa na pláži, keď sme boli vyberať miesto na svadobný obrad, ten čo som si ho nazvala "rezancovým".

Na vyhliadke bola 360-stupňová rozhladňa - východne bolo vidieť oceán a západne hory.

Vážka - dragonfly

Po návšteve Mt Coolum sme namierili na Coolum Beach. Teda, skupinka s ktorou sme boli, išla do McDonaldu v Coolum... ale my sme radšej uprednostnili návštevu miestnej pláže.

Toto auto napravo je typické pre Noosu a okolie. Zvažovali sme ho na svadbu, ale pôsobilo na mňa trochu ako pohrebák, tak sme sa nakoniec zhodli na VW kombi a bola to výborná voľba.

Pri pláži sa niečo dialo. Hlas z reproduktorov sa rozliehal do šíreho okolia. Prišli sme bližšie a zistili, že sa tam konala akási súťaž v skateboardingu v betónovom bazéne. Súťažiaci boli od malých detí (asi tak 5-ročné) až po dospelých. Veľmi dobre sa na to pozeralo.


A tu je už slávna Coolum Beach. Že je slávna môžete vidieť podľa počtu ľudí. Ale tých ľudí je stále menej než na Bondi Beach, kde je v týchto dňoch hlava na hlave z celého Sydney.

Deti mali akurát lekcie plavby v oceáne. Tí šikovnejší dostali surf a skúšali sa na ňom voziť.

Sme radi, že väčšinou nie je čas na nudu a vždy sa niečo deje. Niekedy je toho celkom dosť a nie všetko to dianie okolo nás je príjemné. Predsalen, cítime, že by sme sa mali pohnúť ďalej svojou cestou a nájsť si už vlastné bývanie... ale to je na dlhšiu debatu... Absolútne netušíme, ako to všetko dopadne. Sme radi za každú skúsenosť. Aj za tie zlé. Uvedomili sme si, že život v Prahe bol pre nás až príliš jednoduchý. Tu sme vďační za všetko, čo máme. Aj keď je to momentálne "len" to, že sa s Jirkom máme navzájom a spoločne kráčame životom.

Stále sa snažíme pochopiť to, ako to tu (ne)funguje, ako ľudia zmýšľajú, ako majú nastavené hodnoty a podobne. Zistili sme, že sú tu strašne zaťažení na "zero tolerance" - nulová tolerancia. Ako to chápať? Napríklad keď by ste dostali pokutu, tak to proste neukecáte. Alebo ak hľadajú niekoho na pracovnú pozíciu, tak budú hľadať donekonečna kým nenájdu niekoho, kto spĺňa 100 percent ich požiadavkov, aj keď ho potrebujú súrne, než aby riskovali, že zoberú niekoho, kto má polovičné znalosti za polovičné peniaze a niečo by náhodou pokazil. V ČR sme to vnímali naopak. Boli radi, keď bol niekto za menej peňazí a zbytok nech sa doučí.

Tak, a to boli střípky z ďalšieho nášho výletu.
Majte sa krásne.

PS: Dúfam, že ste boli okoštovať Svatomartinské víno! Usmívající se
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama