Veľké plány, mesto plné skvelých ľudí a drive-in cinema

21. června 2018 v 9:00
Drahá rodina, známi i neznámi. Zasielame vám srdečné pozdravy.
Zrovna dnes sme si boli vyzdvihnúť v Apple nový počítač, tak už môžeme sťahovať fotky z foťáku!
S manželom sme si po celom dni konečne vydýchli, uvarili kakavko, pustili seroš, a zamotali sa do deky... a po ňom mám teraz chvíľku, aby som s vami pozdieľala moje, snáď nikdy nekončiace, nadšenie.

Prvé svadobné výročie už máme konečne naplánované, a občas nemôžem večer ani zaspať, tak sa naň teším! Proste PRVÉ výročie - to bude len o niečo menej než svadba Usmívající se Podľa našej tradície je to "bavlnené výročie". Hovorí sa, že prvý rok je ako v bavlnke. Sme veľmi radi, že sme si svoju lásku spečatili sľubom. Bolo to nádherné, ako keby nám to všetko zariadili "z hora". Zatiaľ spolu všetko zvládame. Jiřík mi je veľkou oporou, aj tu na druhom konci sveta.
Prezradím, že jedna z vecí, čo nás na výročie čaká, bude SPA (lázně, ktoré patria medzi najlepšie v Australázii) s High Tea rituálom (potom ešte champagne... no to budeme zase vypadať), a pôjdeme do Noosa - oživiť spomienky na našu pláž, so západom Slnka.

Pred 11-timi mesiacmi. Svadba na pláži, to je proste... to sa nedá ani slovami opísať.

Debata o svadobnej ceste sa tiež vyvíja zaujímavým smerom - v hre je momentálne Nový Zéland, Nová Kaledónia, Malajzia, Indonézia... a Nepál - ten má také hory, ktoré zahanbia snáď všetky ostatné hory na svete Smějící se Nebude to záležitosť len na pár dní, tak nám plánovanie trvá trochu dlhšie. Predsalen, tá ozajstná svadobná cesta je len jedna, tak to musíme dôkladne premyslieť.
Pod pojmom "medové týždne" si určite väčšina z vás predstaví váľanie sa na pláži, popíjanie koktejlu, azúrové more, ružové lupene rozhádzané po celej izbe, vo vani, everywhere, na posteli labute z ručníkov... tak presne takú svadobnú cestu nechceme. Keď vidíme hotely s "honeymoon suite" a s fotkami spomínaných labutí, vyhýbame sa im širokým oblúkom. Krásne pláže si tu užívame pravidelne, tak premýšľame o niečom dobrodružnejšom. Najhoršie je, že je toho strašne veľa na výber. Potom aby sa človek vedel rozhodnúť, že kam...
Uvažovali sme aj o Japonsku, ale teraz je strašne populárne, rovnako tak aj Bali a Thajsko. Chodí tam snáď každý, tak to pre nás teraz moc zaujímavé nie je. Okrem iného, budeme musieť precestovať ešte zbytok Austrálie, aby sme zistili, kam sme to vlastne prišli Smějící se
Tešíme sa samozrejme aj domov na ČR/SR, za chvíľu si budeme môcť kúpiť (p)letenky!


Nepalese Peace Pagoda - sem chodím strašne rada. Cítim, že Nepál je to miesto, ktoré s mojou dušou ladí. Ťahá ma to tam zo všetký miest, ktoré máme na zozname, najviac. Táto pagoda je z 80-tich ton ručne vyrezávaného dreva. Zhotovovalo ju 160 nepálskych rodín a trvalo to dva roky, kým ju dokončili.

Ráno sme kráčali do práce. Nestihli sme lodičku, tak sme sa vydali peši po moste cez rieku. Na moste je malá "outdoor" kaviarnička s výhľadom na mesto a Brisbane river. Prechádzali sme okolo a baristi nám popriali pekný deň - to je proste Austrália. Úplne sa mi vynorila spomienka, ako sme po svadobnom obrade kráčali plážou na večeru, a z balkónu Surf Clubu nám úplne cudzí ľudia začali tlieskať a kričať "Congratulations!".

Hocikedy sa stane, že sa vám niekto prihovorí na ulici, a vôbec z toho nemusíte mať strach. Len si neutrálne pokecáte o počasí alebo aktuálnom dianí, vymeníte úsmevy... a deň ide ďalej. Mne sa nedávno stalo, že ma chcel cez obed na ulici osloviť jeden týpek, ale nemala som čas. Vyberal peniaze na nejakú pomoc ľuďom, ktorí nemajú dostupnú vodu. Po práci som na neho znovu narazila. Povedala som mu, že má hrozný job, keď musí oslovovať ľudí... ale jemu to podľa všetkého vôbec nevadilo. Bol veľmi komunikatívny. Spýtal sa ma, z kadiaľ som, tak som mu porozprávala náš príbeh, a on na mňa, že akú hudbu počúvam. Zneistela som. Vedela som, že keď poviem, že môj obľúbený hudobný žáner je Drum and Bass, aj tak to asi poznať nebude lebo v Austrálii to moc rozšírene nie je. Ani som sa nestihla nadýchnuť na odpoveď a on na mňa, že v ČR máme dosť rozšírený Drum and Bass, že? Pozerám na neho zarazene, že jasne. Že ho mám v obľube už od r.2006, a je zaujímavé sledovať, ako sa to vyvíja. Dala som mu tip, že keby náhodou zablúdil do Prahy, určite musí navštíviť Cross Club. V tom z neho vypadlo, či náhodou nepoznám Dub FX. Tak to ma zarazil ešte viac, lebo v Austrálií ho skoro nikto nepozná, aj keď je to Austrálčan (presne to isté mi povedal aj on). Tak som povedala Omarovi (ten týpek bol Austrálčan, so zaujímavým mixom rodičov, otec bol pôvodom z Afghanistánu), že jasne, že ho poznám a aj sme boli v Prahe na jeho koncerte... No proste z nenápadnej diskusie vznikla zrazu veľká debata o hudbe a interpretoch. Dub FX-a pozná, stretol sa s ním a jeho ženou už asi 5x. Dal mi typ na miestnu DnB hudbu, že niekde v austrálskej buši bývajú rôzne akcie (ale my FB, Instagram, ani podobné hlúposti na zabíjanie času nemáme), tak snáď niekedy na niečo natrafíme náhodou. Odporučil mi hudbu - brat jeho kamaráta niečo tvorí. Jeho umelecké meno je "In:most" a práve som si ho vyhľadala na YouTube a má celkom pekné veci (pre DnB priaznivcov prikladám LINK). Ľudia, ktorí tu robia dobrú hudbu majú väčšinou korene z UK. Majú to akosi v krvi, a je to poznať.



Náš mestský prales neďaleko pagody, kam chodíme na prechádzky.

Večer ma Jirko zobral do drive-in kina (na Star Wars: SOLO). Je to v niečo ako letné kino, do ktorého sa jazdí autom. No romantika ako z amerického filmu Smějící se Autom sme zastali na vyznačenom mieste pred plátnom, a na rádiu sme si naladili frekvenciu, na ktorej mal ísť zvuk k filmu. Niektorí ľudia sledovali film spoza predného skla, niektorí zaparkovali zadkom a sledovali film z kufru, zo spacáku. Atmosféra tam bola úplne "cool". Nesmiernou výhodou takéhoto kina je, že vás v aute nikto neruší, a nerušíte ani vy ostatných. Ďalšou je, že nemusíte sedieť v podchladenom vyklimatizovanom kine, a cena za vstupenku je podstane nižšia. Filmy premietajú od siedmej večer a sú tam nové filmy, rovnako ako v obyčajnom kine. Všetko bolo ladené do "vintage" štýlu, v strede bol obchod v ktorom predávali samé "junk food" ako kýbel popcornu, gumené bonbóny, cheesburgre, hranolky, milkshakes a podobne. Obezita 2000. My máme našťastie stále plážové figúry (neguľatíme sa do queenslandských rozmerov) a nič z toho sme si, samozrejme, nedali. Ani sme nemali chuť. Úplne nám stačila tá vyprážaná aróma.

Drive-in cinema, výhľad z fast-junk-food obchodu.

Ako BONUS prikladám fotku najstrmšej ulice v Brisbane!
To sme ešte nevideli Smějící se
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama