Kupujeme pozemok v Austrálii

25. září 2018 v 8:30
Pozdravujeme všetkých zo severnej pologule. Posledné dni máme veľmi hektické. V práci ma priradili na projekt, na ktorom sme pracovali celý víkend. Ani som poriadne nespala, aby sme to stihli. Medzitým sme vybehli na pláž v Sunshine Coast a Glass House Mountains - také špicaté hory, ktoré trčia kade-tade... úžasné!

Potom sme ešte oslavovali moje narodeniny, a to vám musím napísať, aký husťácky darček som dostala - zrkadlový teleskop Celestron s automatizovaným navádzacím systémom. Vždy som tieto veci obdivovala, a zrazu to máme doma! Naše večery sú teraz obohatené o romantické sledovanie hviezd a planét. Minule bol úplněk, tak sme skúmali krátery. No nádhera! Jirko vám z neho určite spraví nejaké fotky.

Do toho všetkého ešte vybavujeme formality okolo pozemku. Ale aby som nepredbiehala, napíšem vám celý príbeh, pekne od začiatku.

Glass House Mountains panoráma


Príbeh s pozemkom sa začal vyvíjať inakším smerom, než som predpokladala. Miesta, kde sme na začiatku hľadali, neboli pre nás. Zistili sme, že tam žijú problémové komunity, a obyvatelia sa tam často stretávajú s vandalizmom. Nedávno sme náhodou išli okolo jedného miesta. Jeho obraz sa mi vybavil pred očami. Tie pozemky som už videla, na internete. Bolo to ono, v obci Narangba. Pred pozemkami sa vynímala zapichnutá ceduľa s kontaktom na agentku. Vystúpili sme z auta, aby sme si to obhliadli. Vlastne, na predaj boli hneď dva pozemky, vedľa seba. V podstate rovnaké, akurát pravý bol o trochu väčší a drahší než ten vedľa.

Miesto aj pozemok nás oslovili. Zaujala ma stena zo skál, ktorá bola na jeho konci. Presne som si vedela predstaviť, ako si do jej špár vysadím kvetinky, a na vrch tej steny, kríčkové palmy, ktoré sú moje najobľúbenejšie. Kontaktovala som agentku. Tá nám žiaľ oznámila, že pozemok je už pod kontraktom, no niečo mi vravelo, že ak má byť náš, že bude. Tak som ju požiadala, keby sa náhodou uvoľnil, nech ma kontaktuje. Po necelom týždni mi píše, že záujemci nedostali od banky financie, a pozemok je znovu na trhu. Nemohla som tomu uveriť! V predchádzajúcom článku som spomínala, aké náročné je v Austrálii v dnešnej dobe získať hypotéku... tak toto je častý prípad. Zarezervujete si pozemok, a potom vám banka povie, že nespĺňate jednu z ich milión podmienok... a pozemok je znovu voľný.

Jirko bol akčný, a vybral už aj staviteľskú firmu, ktorej domy sa nám páčili a mali dobré recenzie. Zmenežoval s nimi stretnutie rovno na mieste. Potrebovali sme počuť názor miestneho odborníka, či by sme tam mohli naozaj stavať. Do nášho anglického slovníku pribudli ďalšie odborné slová ako rendering (omietnutie) či mortar (malta). Chlap povedal, že pozemok je skvelý, výborne orientovaný s veľkorysou šírkou "frontage" (predná strana pozemku). Dostali sme od neho "green light", a mohli sme podať nabídku. Cena, ktorú nám poradila agentka, bola dokonca nižšia, než inzerovali. Presne taká, akú som si predstavovala. Lenže, ako sme to podali, objavil sa ešte jeden záujemca. Navrhol samozrejme o trochu viac. Boli sme ako na ihlách, ale Jiřík mi povedal, že sa tým nemám stresovať, buď má byť náš, alebo nie. V piatok nám agentka oznámila, že majitelia uprednostnili nás, pretože druhý záujemca bol investor, a radi by nám spravili radosť, keď už staviame ten svoj PRVÝ DOM. Neviem čo je na tom pravdy, ale naozaj si nás vybrali. Bol akurát piatok, a my sme si boli v štúdiu zamixovať. Jirko púšťal hudbu, ja som držala v ruke mobil a čítala tú správu, kde agentka veľkými písmenami napísala CONGRATULATIONS!!! Nevedela som ako na to reagovať. Plná emócii som sa rozhodla napísať agentke radšej až ďalší deň, keď sa skľudním.

Pozemok má vzadu mohutnú skalnatú stenu, a spredu je výhľad na park s jazierkom.

Všetko do seba zapadá ako mozaika. V sobotu sme si mali vyzdvihnúť obraz so západom Slnka na pláži, ktorý sme si objednali ako spomienku na miesto našej svadby, keď sme mali prvé výročie. Dohodli sme sa, že si ho vyzdvihneme, keď fotograf príde do nášho mesta. Napísal nám, kde ho nájdeme. Mal výstavu na "Home Show", kde sa všetko točilo okolo bývania. To nemohla byť náhoda. Čakali sme pred vstupom. Prišla za nami pani s dvomi vstupenkami zdarma. Povedala nám, že si máme pobehať výstavu, a potom si môžeme vyzdvihnúť obraz. Ostala som v nemom úžase. Objavil sme tam pár zaujímavých vecí, nakúpili sme pre inšpiráciu časopisy o bývaní, a ešte pred odletom do Cairns spustíme celý proces.

Ak sa nám podarí všetko vybaviť... tých papierovačiek je naozaj bohate (ale našťastie sa ich uchopil môj šikovný manžel)... vyzerá, že čoskoro budeme stavať!

My sme proste šťastkári Smějící se
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama